Ahoj Rišo, môžeš sa nám v krátkosti predstaviť?
Moje meno je Rišo Kabzáni, som zo Skalice a zaujala ma práca s epoxidovou živicou, pretože som bol od mala umelecký typ a navštevoval som rôzne krúžky od hudobnej až po výtvarnú a bol som veľmi tvorivý. Bavilo ma stavať si z dreva rôzne domčeky, bránky, rakety, praky. Hrávali sme na ulici tiež hokej, ktorý som hrával neskôr aj za Skalicu na zimnom štadióne až po dorast. Zaujímali ma tiež počítače, pretože boli koncom 90. rokov veľmi populárne medzi mládežou a to na napaľovanie rôznych filmov, hudobných cd-čiek a hier, známe tie nelegálne vymieňačky a kšefty v tej dobe. 
Cez tieto moje prvé skúsenosti som sa postupne vypracoval až ku grafickým a audiovizuálnym programom.
Na strednú školu som sa rozhodol ísť do Bratislavy, na umelecko priemyselnú školu drevársku, odbor dizajn nábytku a interiéru kde sme kreslili a navrhovali prevažne ručne a to tvorilo hlavnú časť štúdia. Po maturite som sa cez leto vydal do Anglicka za obohatením sa inou kultúrou a na načerpanie inšpirácie. Asi rok som bol zamestnaný v jednej londýnskej kuchyni na Oxfort street ako “kitchen porter, dish washer…“ Pobyt to bol bohatý na inšpiráciu a po návrate domov som chcel tieto skúsenosti využiť aj u nás, tak som išiel do dediny blízko Olomouca za mojim známym Milanom kde som dva roky pracoval v závode na spracovanie palivového dreva kde som jazdil s nákladným autom do hôr na zvážanie dreva z ťažby a pomáhal som robiť aj rôzne súvisiace práce s drevom a brigády.
Bola to síce práca pekná v nádhernej prírode a v lese, ale napriek tomu som stále nenachádzal plný rozvoj mojej kreativity, tak mňa napadlo, že skúsim popri zamestnaní aj študovať konzervatórium, keďže viem pekne hrať a možno tadiaľ povedie moja cesta. Po talentových skúškach ma prijali na školu, ktorú som neskôr dokončil aj s diplomom.
Prečo si sa rozhodol pre prácu so živicou (epoxidovou pryskyřicí)?
V epoxidových stoloch sa snúbi najmodernejšia technológia s prírodou šetrnými postupmi a to je hlavný dôvod prečo ma to tiahne k tomuto odvetviu. Vďaka živici je možné prekonať pomyselné limity dreva a vytvoriť z neho to čo sa ľuďom v minulosti ani len nesnívalo a také drevo sa kvôli sukom, prasklinám a pórom vyhadzovalo čo ho robí dnes naopak, práve tak príťažlivým.
V minulosti sa kvôli týmto nerovnostiam hojne používalo lamino, ktoré bolo rovné, čisté, dalo sa olepiť, zošrubovať a ľahko namontovať. Napriek týmto výhodám však pôsobí strašne stereotypne a sterilne. Preto lamino zastaralo, je síce stále dosť lacné, ale podľa mňa sa na jeho pozíciu pomaly dostáva živica, ktorá konkuruje laminu kvôli jej pevnosti, možnosti liatia aj vo veľkých objemoch, dlhej dobe spracovania, UV stabilite a možnosťou prefarbovania, rôznymi pigmentami a efektami. Tento trend bude podľa mňa pokračovať, tak isto ako kedysi lamino, budúce dve, tri dekády a potom príde zase niečo nové, pretože tak je tomu vždy. Od toho času kedy však príde niečo nové máme ešte sveteľné roky ďaleko, obzvlášť po ťažkom roku 2020, z ktorého sa budeme dlhý čas spamätávať.
Ako si sa dostal k práci so živicou a ako náročné boli začiatky?
Keď som už ako pedagóg učil v Bratislave na ZUŠ, kde som sa potom presťahoval, tak som si chodieval privyrábať cez víkendy na rôzne akcie a koncerty a stále na mňa popri tom odniekiaľ vykukovali nádherné živicové stoly, ktoré som obdivoval, ale neodvážil som sa ich zatiaľ skúsiť vyrobiť. Niečo mi ale stále vŕtalo v hlave. Raz ku mne prišiel jeden kamarát, že mi ukáže niečo nové. A bol to samozrejme stôl zo živice, ktorý som už videl miliónty krát a vtedy mi to už nedalo! V tom momente som si povedal, tajne keby to náhodou nevyšlo, že to musím vyskúšať.
Zhodou okolností presne v tom čase vypukla na svete apokalypsa kvôli pandémii, že ja a všetci moji kolegovia sme ostali bez práce. Keďže som nemal ani korunu (a ani koronu), tak som sa z Bratislavy odsťahoval naspäť k rodičom do Skalice a mal som to šťastie, že tam bola dieľňa, ktorú postavil môj dedko a v ktorej cca pred 20. rokmi ešte podnikal a vyrábal tam nábytok.
Každý deň, keď otváram dielňu, tak si uvedomujem, čo všetko mi dal. Vo svojich 90. rokoch je plný humoru a hrdosti na to, čo dnes dokážem. Čuduje sa, že robím morské stoly zo živice a krúti pri tom hlavou presne takým spôsobom, ako keď mu babka, ktorú stále ľúbi zakazovala pohárik tvrdého na oslavách kde hrával na harmonike.
Keďže som teda mal priestor, tak som neváhal využiť túto šancu a skombinoval som moju remeselnú zručnosť s grafickými a audiovizuálnymi skúsenosťami, pretože dnes je práca s grafikou, hudbou, YouTube, sociálnymi sieťami vyložene nutnosť.
A tak vzniklo moje prvé video na ktorom je vlastne aj môj prvý stôl, ktorý som v živote vyrobil zo živice. Bol to Riečny stôl zo živice – zelený s papraďovými listami.
Nebol síce ani náhodou dokonalý, ale neskôr som ten istý stôl vyrobil na zákazku a dopiloval ešte vo veľa ďalších obmenách či už s modrým pigmentom, s kôrou po bokoch, bez kôry, s živou hranou, minimalistický stôl s trojuholníkovými nohami a papraďovými listami… Tento prvý stôl vlastne obdržal zatiaľ najväčší úspech zo všetkých mojich stolov a teraz nemyslím na nejakých zahraničných súťažiach a fórach, alebo lajkami, to pre mňa nie je dôležité, ale myslím tvrdým, kupeckým počtom – v predaji a cez platenú reklamu. Lajky sú síce pekné, ale z nich sa človek nenaje!
A tým som si spravil taký malý oslí mostík k marketingu, ktorý je na tom čo robím tiež nemálo dôležitý. Plno mojich kamarátov a kolegov sa ma totiž pýta: “prečo točíš tie videá? Veď niekto to po tebe môže okopírovať a ty sa tým len zbytočne predvádzaš a chceš nejaké lajky a mastiť si ego.”. Tak by som im rád vysvetlil prečo to teda robím:
Dvanásťtisíc zhliadnutí má k dnešnému dňu len jedno moje video, ktoré zdieľam v rôznych skupinách a takých videí už mám na internete desiatky. Ja by som si mohol kľudne vyrobiť sám doma v Skalici super kvalitný a drahý stôl a nikomu ho neukázať, len mojim 3-4 kamarátom, ale to by bolo asi tak všetko a nikto druhý by sa po ňom ani nepozrel. Preto to nie je o lajkoch, ale o propagácii.
Aj preto asi najväčší designový magazín na svete BoredPanda.com s ich kanálom Crafty Panda (milión+ odberateľov) ma nedávno e-mailom sami oslovili, že ma našli na YouTube a v budúcnosti by chceli mať moje videá s odkazom na moje stránky na ich kanáloch, čo je pre mňa je veľká česť!
Tak isto začínam tento rok spolupracovať aj s jednou veľkou domácou firmou, ktorá videla moje videá a na základe toho ma oslovili s cieľom aby som testoval ich produkty.
Napriek tomu, že nemám žiadne miliónové tržby ako nejaké veľké obchodné reťazce s nábytkom, tak je pre mňa dosť veľké zadosťučinenie, že vďaka týmto mojím videám ma vyššie spomenuté firmy sami oslovili a bez tých videí by si ma s najväčšou pravdepodobnosťou vôbec ani nevšimli. Môj účel teda rozhodne nie je zbierať lajky.
Aké výrobky obsahuje tvoje porfolio a ktoré Ťa najviac napĺňajú?
Mám rád všetky výrobky, témy, motývy a materiály a snažím sa budovať sortiment čo najširší. Z každého jedného nápadu sa snažím vyťažiť čo najviac. V praxi to znamená, že sa pýtam a zaujímam sa o názory ľudí, podľa ktorých vyberám námety na nový projekt. Napríklad sa rozprávam s poľovníkmi (myslivci) :), ktorí mi dajú nejaký nápad ako napríklad pri mojom Nábojnicovom stole.
Je však na mne ako ho spracujem a akú použijem kombináciu farieb. Napríklad ku mosadzným nábojom sa hodí viac oranžové čerešňové drevo lebo mosadz je oranžová a nie napríklad sivý orech, alebo žltý dub, ktorý je inej farby ako mosadz, tak isto ako ku priesvitno-šedej živici, v ktorej sú kontrastne svetlé mosadzné nábojnice sa hodí šedo-biela patynová podnož a nie napríklad nejaký obyčajný čierny jakel. Tých kombinácií je tam vážne veľmi veľa a sú nevyčerpateľné. Napriek tomu, že nie som poľovník, tak sa snažím vyťažiť z každého motívu čo najviac a tak pristupovať ku každému výrobku.
S akým výrobkom si sa najviac vyhral a čo to obnášalo?
Najnáročnejší bol jednoznačne môj projekt Zlatý stôl zo živice, v ktorom som strojil 160cm dlhý a 2cm hrubý stôl s perleťovou živicou s plátmi 24K zlata a vďaka tomu mal po strojení hrúbku až 6cm a použil som naňho len 9L živice a natočil to na YouTube.
Mám takisto aj potvrdené, že to bolo tak náročné a unikátne a zase nemyslím nejakými lajkami, alebo súťažami na fórach, ale tým že po uverejnení tohto videa ma telefonicky kontaktovali z jednej veľkej a 20 rokov starej firmy s epoxidom, kde prejavili záujem o tento stôl a ubezpečili ma, že táto technológia, ktorú som použil na stôl a vystužil ho je unikátna a veria tomu, že ten stôl je napriek nízkemu množstvu živice odolnejší ako ktorékoľvek iné stoly a mohli by na ňom aj “tancovať sloni”. A to ma veľmi potešilo, že vďaka videu prejavil niekto takýto záujem a znamená to pre mňa viac ako keby mi tisíc ľudí “olajkovalo” stránky. Bolo to teda dosť náročné, zvlášť keď som nevedel aký bude výsledok, ale našťastie to vyšlo 🙂
V čom si myslíš, že si od ostatných umelcov výnimočný?
Od ostatných umelcov sa podľa mňa odlišujem tým, že nezalievam so živicou dve dosky do jedného stola, ale tvorím “príbehy” do obývačky, alebo do kuchyne. Ťažko sa hľadajú slová na to ako opísať niečo tak výnimočné ako je sama živica a vyzdvihnúť to ešte viac od ostatných, ale skúsim: Moje stoly prekonajú pomyselné limity. K moru? Na Mars? Na poľovačku? Do hôr? Stačí zájsť do vašej obývačky! :))
V tvojich výrobkoch sa rád inšpiruješ prírodou a zalievaš do stolov listy paprade, kamene, polodrahokamy, alebo zlato. Prečo si sa zameral práve na toto téma?
Keďže som sa narodil vo vinárskom mestečku blízko Moravy v Skalici, tak k prírode mám veľmi blízky vzťah. Tak ako čerpali inšpiráciu z prírody moji predkovia, tak isto ani ja nie som výnimkou a cítim sa byť hrdým patriotom. Verím že prírodu a vesmír ovláda vyššia prezieravá sila, pretože podľa mňa nič nie je náhoda a nie je možné aby sa niečo tak zložité sformovalo len tak samo od seba a náhodne. Tým pádom keby existovala táto vyššia sila, môžeme ju kľudne nazvať či už Boh, Osud, Vôľa, alebo Karma, tak potom by musela niesť z časti túto dokonalosť aj sama príroda a ona je skutočne toho dôkazom keďže z nej čerpám inšpiráciu! 🙂 Takže späť ku stolom; príroda je nekonečný zdroj inšpirácie na moje stoly zo živice, čo je vidieť napríklad aj na mojom Krištáľovom stole s obrazom vesmíru.
Tak isto môže byť zdrojom inšpirácie aj večný boj medzi dobrom a zlom, alebo medzi ohňom a vzduchom, medzi náhodou a osudom, alebo slobodou a predurčenosťou. Čo z toho zvíťazí? Odpoveď na toto všetko a ďaleko viac sa nachádza v prírode. Len sa to musí hľadať. Samo od seba to určite nepríde. Takýmto štýlom hľadám aj ja námety a inšpiráciu na moje stoly.
Z tvojich fotiek je vidieť, že si aj vydareným grafikom. V čom ďalej ešte vynikáš a čo svojim klientom môžeš ponúknuť?
Áno, z časov štúdia keď som sa ešte zaoberal grafikou a audiovizuálnou technikou mi ostali nejaké väčšie či menšie zručnosti ovládania väčšiny programov na hudbu, filmy, grafiku, fotografovanie, web, sociálne siate, marketing a čerpám z toho doteraz keď robím napríklad videá na YouTube, propagáciu svojich produktov, alebo aj klientovi návrh počítačovej vizualizácie. S touto požiadavkou ma však klienti kontaktujú len minimálne a bola to doteraz len jedna väčšia firma, ale bola spokojná. Avšak malí súkromníci, ktorí kupujú pre svoj domov väčšinou len ukážu prstom na fotku na mojom e-shope, že “ten chcem” a je hotovo :), aj keď sa nájdu samozrejme výnimky. Väčšinou využívam programy len na moje súkromné účely, propagáciu a na YouTube videá.
Máš nějaké rady pro začínající tvůrce so živicou?
Odporúčam všetkým učiť sa od majstrov. Síce som už spracoval pár desiatok litrov živice a mám za sebou pár stolov, ale učím sa stále a pozerám tých najlepších či už ruských výrobcov ako PositiveCouple, alebo amerických John Malecky, Blacktail Studio… Je ich veľa. Akože dá sa učiť aj bez toho formou “pokus-omyl”, ale načo strácať zbytočne čas, peniaze a vymýšľať niečo čo už bolo vymyslené? Nebodaj tým ešte obťažovať ostatných a klásť v skupinách otázky typu “mám najprv pridať farbu a potom zamiešať, či najprv zamiešať a potom až pridať farbu?”, alebo “akou rukou mám liať, tou čo píšem, či tou druhou, prípadne tou treťou v strede?” 🙂
Dnes je už všetko milión krát natočené, popísané a vymyslené na YouTube a stačí minimálna počítačová gramotnosť na to vyhľadať nejakú preloženú frázu v prekladači do angličtiny ako “stôl”, “liať” a.t.ď a celý postup vybehne každému pred nos ako na podnose. Pokiaľ niekto v skupinách pokladá stále dokola zbytočné otázky ako bolo spomenuté vyššie, tak to považujem za hrubú neúctu voči všetkým ostatným členom a neváženie si ich drahocenného času, ktorý by mohol byť využitý ďaleko lepšie. Neodpovedaním, alebo nanajvýš nejakou malou srandičkou pomôžete takým ľuďom ďaleko viac než keby ste im presne a do detailu popísali čo majú robiť. Naučia sa tým samostatnosť a to je viac než cenné.
Na videách majstrov sa však dá učiť najviac a hlavne na aplikovaní nadobudnutých poznatkov do praxe. Určite sa nájdu takí aj u nás, ale my sa nemôžeme porovnávať s krajinami ako Rusko, alebo USA či už v nábytku, ale aj v hudbe, vo videu, v marketingu, vo športe skrátka všetkom je tam úplne iná úroveň. Určite sa treba učiť odtiaľ.
Aké sú podla teba najväčšie chyby začínajúcich tvorcov so živicou a ako by im mali predchádzať?
Kto nič neskúsi, ten nič nepokazí. Nič nie je prvýkrát presne také aké si to predstavujeme a preto by sme sa prípadným neúspechom nemali nechať odradiť. Najdôležitejšia je trpezlivosť. Už by som sa ale len opakoval. Prejem všetkým krásne dni a držím tvorivým dušiam palce!
Keby mal niekto záujem o výrobky z tvojej dielne, kam sa môže obrátiť?
Keď vás zaujala moja tvorba “príbehov” do vašej obývačky, alebo kuchyne, tak ma môžete kontaktovať formou, ktorá vám najviac vyhovuje buď telefonicky na +421908410163 , mailom na kabrichard@gmail.com, alebo v kontaktnom formulári na mojom webe www.rkdesign.sk , FB, YT kanály RK Design, alebo IG profile rkdesignsk.